Geografická poloha
Na styku Ondavskej vrchoviny s Čergovským pohorím 15,7 km. na západ od okresného mesta Bardejov.
Povrch
Povrch je mierne zvlnený a miestami členitý. Tvorí ho treťohorný fliš. Súvislý les s porastom brezy a borovice je iba v severovýchodnej časti. Terén smerom na Bogliarku sa prudko zvažuje.
Historický popis obce
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1406, keď sa uvádza pod názvom Krywa. Roku 1773 sa uvádza ako Kriwe. Koncom 17 a začiatkom 18 storočia Krivé patrilo rodine Klobúšikovcov. V maďarskej literatúre sa uvádza ako Krivé, aj Krivo no najviac Sarosgorbeny. Do roku 1960 patrila pod Prešovský kraj, neskôr bola súčasťou Východoslovenského kraja. V obci žilo ukrajinské (rusínske) obyvateľstvo ktoré ju osídlilo už pri jej vzniku a v priebehu dejinného vývinu zdieľalo jej osudy. Krivé architektonicky patrilo medzi potočné rádové dediny so zvyškami nepravidelnej rádovej výstavby okolo cesty a potoka v údolí. Domy boli prevažne drevené, zrubové, omietnuté, dvoj- trojpriestorové, so slamenými strechami. Hospodárske stavby mali stĺpikovú konštrukciu a boli pod slamenými štítovými strechami rozmiestnené v nezavretých dvoroch. Na svahoch bolo podmurované domy ktoré mali pivnicu do ktorej sa vchádzalo zo strany štítového priečelia. Štíty boli drevené s výzorníkmi, na lomenici kryté slamou. Strecha pri tejto architektúre dosadala na drevené krakovce. V drevenej časti silne prečnievala. Ploty záhrad a lúk boli spravidla pletené, mali latkové i brvnové ohrady. Obec neskôr patrila Dessewfyoocom, ktorí majú rodinnú hrobku v Marhani. V 19 storočí prináležala grófovi Anhaltovi. Roku 1787 mala 24 domov so 175 obyvateľmi, roku 1828 – 40 domov s 302 obyvateľmi, ktorí sa prevažne zaoberali poľnohospodárstvom a chovom dobytka a ošípaných. Koncom roku 1914 ju obsadilo ruské vojsko, ktoré tadiaľ prechádzalo aj skôr v dobe Kutuzova. Aj v druhej svetovej vojne tadiaľ postupovali oslobodzovacie sovietske jednotky a to smerom zo susednej obce Richvald. Za predmníchovskej republiky mnohí obyvatelia odišli za prácou do cudziny a to najmä do USA.
Erb obce
V modrom poli štítu na zelenej pôde strieborný (biely) vták v zlatej zbroji. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, pochádzajúca z druhej polovice 18. storočia. Odtlačok z roku 1787 je uložený v Krajskom Archíve v Budapešti v Altenburgovej zbierke pečatí (Altenburger Pecsétgyujteménye, V-5). Na pečati s kruhopisom Sigl. Kriva 1787 (Pečať Krivého 1787) je vyobrazený na pôde vták. Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia, sa pečať stala základom pre vznik erbu. Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.
Chrám sv. Lukáša, gréckokatolícky
Dominantu obce tvorí kostol. Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou, zasvätený sv. evanjelistovi Lukášovi, je gréckokatolícky. Postavený bol v roku 1826.
Architektúra
Zrubová trojpriestorová stavba stojí na kamennej podmurovke, ktorá sa na západnej strane vytráca. Celý objekt má zjednotený obdĺžnikový pôdorys s polygonálnou svätyňou, predĺženou loďou a štvorcovou vežou. V dôsledku odšindľovania a došteného šalovania pôsobí dojmom jednodielnej stavby. Je to najradikálnejšie postavený kostolík. Pri posledných úpravách bol prekrytý jednoduchou sedlovou strechou čím sa stratila trojvežatosť taká typická pre lemkovské stavby tejto oblasti. Pribudovaná veža z dvomi zvonmi je zavŕšená barokovou laternou s makovicou a krížom. Predsieň – podvežie je bez zastropenia, loď má doskové podbitie a svätyňa trámový strop.
Interiér
Výtvarné pamiatky interiéru sú prevažne z 18 storočia a z čias výstavby kostola. Jeho súčasťou je však aj niekoľko mimoriadne hodnotných ikon z konca 16 storočia, ktoré sa zachovali pravdepodobne zo staršieho zaniknutého kostolíka.
1. Ikonostas
Tvoria ho ikony z rôznych časových období. V miestnom rade sú v strede vyrezávané kráľovské dvere s medailónmi evanjelistov a výjavmi zvestovania. Spolu s ikonami sv. Mikuláša , Hodegétrie, Pantokrátora a sv. Lukáša pochádzajú zo začiatku 18 storočia . Vedľa dvoch prostredných ikon sú sekundárne vložené ešte jedny maľované kráľovské dvere , ktoré boli súčasťou staršieho ikonostasu zo 17 storočia. Horná časť sviatkový rad v strede s obrazom Poslednej večere, ako aj Deésis s Pantokrátorom a dvojicami apoštolov a nad ním pás starozákonných prorokov- pochádzajú z druhej polovice 18 storočia. Vedľa radu Deésis sú umiestnené dve staršie ikony.
2. Hodegétria
Tempera na dreve, koniec 16 storočia. Predstavuje typ ikony s podstatnými vyzdobeninami – klejmami. Po stranách Bohorodičky stoja proroci s atribútmi a textami proroctiev. Proroci: Mojžiš, Dávid, Gideon, Amos, Áron, Šalamún, Ezechiel a Daniel predpovedajú príchod spasiteľa. V okolí Bardejova sa zachovalo pomerne málo ikon, ktoré sú po obvode lemované klejmami. Táto ikona Hodegétrie, spolu s ikonou sv. Michala Archanjela z tunajšieho kostolíka, sa k ním zaraďujú.
3. Spasiteľ s nebeskými silami
Tempera na dreve, koniec 16 stor. zobrazuje žehnajúceho Krista na tróne s nebeskými silami v elipse, ktorý žehná a drží otvorené evanjelium.
4. Oltár
S obrazom sv. rodiny zo začiatku 20 storočia.
5. Krst Krista v Jordáne / Bohojavlenie/
Tempera na dreve, koniec 16 storočia. Uchvacuje snahou podať obraz pomocou nezvyčajne harmonického spojenia zeleno – modrých , okrových a červených akordov farieb. Ikonopisec zároveň rieši problém cnostne čistého Krista. Jeho skrížené ruky prezrádzajú možný vplyv západu. Všetko, čo je spojené zo zemou, tvorí usporiadaný chaos Horná časť ikony je naplnená vyžarujúcim pokojom Božieho úmyslu. Odklon ľudového majstra od zaužívaných pravidiel sa prejavil tým že Kristus je bez mimbu a stojí nie vo vode Jordánu ale na jeho brehu zo sv. Jánom Krstiteľom, dôležitosť ktorého je podčiarknutá širokou svätožiarou . pomerne voľné narábanie s kanonickými predpismi sa tiež prejavilo vo vzťahu proporcií oboch postáv. Postava Krista je zreteľne menšia ako postava Jána Krstiteľa, je charakteristická už pre románske výtvarné diela, početné ukrajinské ikony 16.storočia nástenné maľby v Srbsku, či ikony 17 storočia v Bulharsku. To znamená že snaha dať Kristovi pozemské črty ne bola v umení Európy niečím výnimočná a môžeme ju sledovať v rôznych časovo blízkych obdobiach.
6. Ukrižovanie
Je obraz umiestnený nad žertveníkom. Podľa dedikačného nápisu v dolnej časti vznikol v 19 storočí.
7. Umučený Kristus /Muž bolesti/
Obraz západného typu zozačiatku 20 storočia. Medzi predmetmi, ktoré súvisia s mučením Krista je aj tabuľka z kríža so západnými iniciálami INRI.
8. Sv. Michal Archanjel
Tempera na dreve, koniec 16 storočia.
Svätec je zobrazený ako rytier s mečom v ruke. Je archistrátegom nebeského vojska, , ktorý bojuje proti silám zla. Jeho meno znamená „ Kto sa rovná Bohu“. Po stranách na klejmách sú maľované výjavy s nápismi zo starého zákona z jeho činov. Výjavy zobrazujú Stvorenie Michala Archanjela, Michal Archanjel vyháňa Adama a Evu z raja, Abrahámová obeta, Michal Archanjel nesie Habakuka z jedlom k Danielovi, traja mládenci v ohnivej peci, Michal Archanjel ničí sodomu a Gomoru, A v dolnej časti sú výjavy: Michal Archanjel ničí faraónove vojsko v mori, Michal Archanjel ochraňuje sprievod židov na čele s Mojžišom cez more do zasnúbenej zeme, Zjavenie a požehnanie Bileamovi.
10. Deésis
Tempera na dreve, koniec16 storočia. Sekundárne je umiestnený na parapete chóru. Strednú časť tvorí Kristus s archanjelmi Michalom a Gabrielom, Bohorodičkou a sv. Janom Krstiteľom. Archanjeli tu majú v rukách palice ako znak moci, ale v druhej ruke držia biele gule zo znakom Kríža a druhou rukou ukazujú na Krista.
11. Kríž
Maľovaný z konca 16 stor.
12. Zvony
Jeden z nich je signovaný rokom 1826.
Hoci v pomínaní ikon z konca 16 storočia z Krivého nachádzame veľa tradičného ich celkový charakter aj rukopisné zvláštnosti objavíme aj na poľskej strane Karpát. Dá sa preto predpokladať, že môže ísť o spoločnú dielňu činnú v Poľsku. Interiér dopĺňajú novšie obrazy Krížovej cesty a procesiové zástavy, liturgické knihy a procesiová ikona s námetom ukrižovania.
